Moška: prečo patrí tenis na OH

Igor Moška, generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu, vyjadril v denníku Šport svoj názor na postavenie tenisu na olympisjkých hrách. Urobil tak v rubrike ,,Priama reč." Viacerí odborníci i novinári, ktorí si jeho názor prečítali, vyjadrili s ním súhlas. Článok si možno prečítať na 2. strane v Športe 12. 8. 2016. Prinášame jeho znenie:

V posledných týždňoch sa diskutovalo o pozícii tenisu v programe OH. Ja si myslím, že tenis určite zapadol do olympijskej rodiny. Veľký úspech zožal už ako skúšobný šport v Los Angeles 1984. Ostrý štart prišiel v Soule 1988, kde triumfoval aj náš Miloslav Mečíř. Keď sa pozriem na zoznam olympijských víťazov, sú na ňom ďalší výnimoční tenisti - Agassi, Kafeľnikov, Nadal, Murray, Grafová, sestry Williamsové či Heninová... Aj čísla potvrdzujú úspech tenisu pod piatimi kruhmi, veď patrí medzi päť najsledovanejších športov na OH. Zaradenie do olympijského programu spôsobilo fantastický rozmach svetového tenisu. Priam zo dňa na deň sa dostal medzi preferované športy aj v oblastiach, kde predtým nebol populárny a nemal tradí- ciu. Mám na mysli najmä Áziu, kde sa v súčasnosti koná už tridsať percent turnajov ATP a WTA. Olympiáda však znamenala veľký impulz aj pre tenis v strednej a východnej Európe, na Balkáne či v Španielsku. Mnohé krajiny začali pred 25 rokmi podporovať tenis na vysokej úrovni práve preto, že patrí do programu OH. Vďaka olympiáde tenis prestal byť výsada niekoľkých západných krajín, ale stal sa globálnym športom. Za nešťastné považujem názory, ktoré spochybňujú miesto tenisu na olympiá- de a motiváciu hráčov štartovať na nej. Problémy s účasťou hráčov podľa môjho názoru nespôsobil vírus zika, ale kompetenčné a komunikačné trenice medzi ATP, WTA a ITF, ktoré vyústili do zlého kalendára. Ten nezohľadnil dôležitosť olympijského turnaja, ktorý sa ocitol medzi veľkými podujatiami v Kanade a Cincinnati. Pred hráčmi stála ťažko riešiteľná dilema, ako sa pripraviť na tri za sebou nasledujúce veľké turnaje. Napriek tomu v Riu nechýbali Djokovič, Murray, Nadal ani Serena Williamsová, čo len potvrdzuje, že reprezentácia svojej vlasti je najvyššia priorita a česť aj pre najlepších tenistov. Videli ste Djokoviča niekedy plakať po prehre vo finále grandslamu? Najvyšší predstavitelia ATP, WTA a ITF by sa mali pozrieť na to, čo je naozaj dobré pre dlhodobý rozvoj svetového tenisu a nesledovať len svoje krátkodobé záujmy, pretože za slabšiu účasť hráčov v Riu môžu hlavne oni. Musia si sadnúť a spraviť kalendár tak, aby olympiáda naozaj bola vrchol. V konečnom dôsledku z nej totiž profitujú aj profesionálne turnaje, hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ATP a WTA z nej nič nemajú. Práve Ázia a špeciálne Čína však v čase finančnej krízy zachránila tenis pred stagnáciou a ATP a WTA pred veľkými stratami. Nebyť OH, tenisový boom by v tejto časti sveta nikdy nenastal. Bolo správne, keď sa za olympijský turnaj udeľovali body. Z nepochopiteľných príčin sa v tom nepokračuje. Opäť sa nedohodli ATP a WTA s ITF, pričom ITF body chcela. Aj po kritike svetovej jednotky Novaka Djokoviča si myslím, že vznikne veľký tlak na to, aby sa v Tokiu 2020 znovu rozdávali body do rebríčka. Nerozumiem ani tomu, že sa v čase olympiády konajú turnaje hlavného okruhu. V žiadnom inom šport nie sú v čase najväčšieho športového sviatku iné lákadlá. Dobrý kalendár a spolupráca ATP, WTA a ITF sú najväčšie výzvy, ktoré stoja pred najsledovanejším individuálnym športom na svete. Treba dať najväčším reprezentačným podujatiam – nielen olympiáde, ale aj Davisovmu poháru a Poháru federácie – punc, ktorý si zaslúžia rovnako ako grandslamy. Som presvedčený o tom, že tenisti chcú reprezentovať svoje krajiny. Len im k tomu ATP, WTA a ITF musia utvoriť podmienky. Čo so súčasným stavom môžu spraviť Slováci? Hráči musia tlačiť na svoje organizácie ATP a WTA, Slovenský tenisový zväz musí tlačiť na ITF. STZ to robí a čo hráči? 

Fotogaléria