Polášek o druhej kariére

Filip Polášek sa životného úspechu dočkal až počas "druhej kariéry". Hoci sám nerátal s návratom, po viac než päťročnej absencii na grandslamových turnajoch sa po boku Chorváta Ivana Dodiga prebojoval do semifinále štvorhry vo Wimbledone. V ňom už neuspeli, no chcú nadviazať na sľubnú spoluprácu, ktorá sa zrodila len prednedávnom.

Polášek s Dodigom hrali pred Wimbledonom jedine na turnaji ATP v Antalyi, kde to dotiahli do finále: "Ivan mi písal po Paríži, hľadal partnera na Antalyu a Wimbledon a pýtal sa, ako som na tom. Vôbec nebolo isté, či sa na základe môjho rebríčka dostanem do Wimbledonu, ale zobral som to a vyšlo to oveľa lepšie, ako sme čakali. Obaja chceme pokračovať, momentálne riešime, kde by sa dalo začať, najmä ja som mal dohody na základe môjho predchádzajúceho postavenia. Tie rešpektujem, ale určite chceme začať čím skôr," povedal Polášek.
      Svoj návrat do súťažného diania označil za súhru okolností, náhod a šťastia: "Nerátal som, že sa niekedy vrátim, ale samozrejme, som za to rád. Zlom nastal, keď ma jeden pán oslovil, či by som nechcel hrať ligu v Nemecku. Prikývol som, potom sa na to začali nabaľovať ďalšie veci, súhlasil som aj s ligou na Slovensku. Prišiel trénovať Mike Bryan, s ktorým sme hrali týždeň. Za dva, tri mesiace som zistil, na čom som. Telo ma nebolelo, takisto úroveň bola veľmi slušná, aj Mike hovoril, nech sa vrátim. Potom to už išlo relatívne rýchlo a samospádom. Povedal som si, že to skúsim na mesiac a odvtedy som sa nezastavil."
      Slovensko-chorvátsky tandem nezastavili v úvodnom kole ani domáci favoriti Jamie Murray a Neal Skupski. "Britskí fanúšikovia boli veľmi športoví, po zápase nám zatlieskali. Hrali sme na osemnástke, ktorá bola plná, samozrejme, diváci podporovali domácich, ale rovnako by sme to chceli aj my doma. Prišli aj tréneri a pogratulovali nám, v tomto to bolo maximálne férové," zdôraznil Polášek, ktorý napriek prehre s Francúzmi Nicolasom Mahutom a Edouardom Rogerom-Vasselinom vybral za svoj najväčší wimbledonský zážitok záverečné vystúpenie: "Nejde o to, že to bolo semifinále, ale kurt číslo 1 je nádherný a obrovský s kapacitou približne 12 500 divákov. Pre mňa bolo prekvapujúce, že už od začiatku tam bolo 10 000 ľudí. Toto bol príjemný zážitok, Wimbledon má veľmi veľa špecifík, hrá sa na tri víťazné sety ako nikde inde, ani na tráve sa ináč príliš nehrá. Som rád, že sme to zvládli a najmä, že som vydržal dlhé a ťažké zápasy."
      Štvorhra celkovo sa teší narastajúcej popularite: "Keď ju vo Wimbledone hral Andy Murray, vypredával akýkoľvek kurt. Myslím si, že ľudia sa veľmi dobre bavia aj na štvorhre, tiež v našom semifinále si užívali výmeny a to je dobré."
      Tridsaťtriročný Slovák sa vrátil na veľkú scénu po päťročnej pauze. Tú vyplnil trénerskou činnosťou, ku ktorej sa možno vráti, keď ukončí hráčsku kariéru definitívne: "Pre mňa to bolo príjemné obdobie, veľmi rád spomínam na tri roky, počas ktorých som trénoval deti v Piešťanoch. Myslím si, že som si s nimi vybudoval dobrý vzťah, veľa z nich mi teraz gratulovalo. Táto práca ma bavila, nemal som vnútorný stres, že musím ísť odtiaľ preč. Baví má pomáhať ľuďom, keď to chcú. Určite budem rád pomáhať, ešte uvidíme, akou formou. Je otázne, ako dlho sa budem venovať tenisu. Som zástanca toho, že k trénovaniu musí mať človek vzťah a nerobiť to len z nejakej povinnosti." (tasr)