Do Konstance s optimizmom

Tréner NTC aj daviscupového tímu Slovenska Karol KUČERA mal pred nedeľňajším odletom do Rumunska perný týždeň. Pod jeho taktovkou sa na antukových dvorcoch Slávie Agrofert pripravovali reprezentanti na súboj 2. kola I. skupiny euro-africkej skupiny v Konstanci 17. – 19. júla. Okrem iných aj to bola jedna z tém nášho rozhovoru.

Čo sa dá pred dôležitým súbojom povedať o našom tíme? Môže Slovensko pomýšľať na víťazstvo?

Do Rumunska ideme s optimizmom. Bude to však ťažké stretnutie, vyrovnané. Rumuni tvoria dosť silný tím, majú vynikajúcu štvorhru. Zo singlistov je Copil bojovný, húževnatý hráč, nie klasický antukár, napriek tomu mal na tomto povrchu solídne výsledky, videl som ho hrať v Paríži. Ungur je menej výrazný, želal by som si, aby sme cez neho získali body. Pravda, veľkou výhodou bude pre Rumunov domáce prostredie. Aj naši chlapci budú musieť byť stopercentne pripravení, aby sme prerazili cez dvojhry.

Ako je to s našimi hráčmi, sú v optimálnej forme?

Príprava je dlhšia ako obvykle, ukazuje sa, že hráčom prospeje. S Kližanom sa na tréningu dobre komunikuje, Gombos, napriek tomu, že mal pauzu a potom prehral v prvom kole na turnaji, sa postupne spamätával. Ostatní sa pripoja, vyzerá to tak, že pôjde päť hráčov. Verím, že v tíme bude dobrá pracovná atmosféra, a tá by mohla chytiť aj Kovalíka, nováčika v reprezentácii.

Jozef Kovalík je v NTC váš zverenec. Ako prijal nomináciu?

Tešil sa, lebo debut v Davis Cupe je medzník. Za zlepšenie v rebríčku si nomináciu aj zaslúžil. Vyšlo to tak, že v posledných dňoch sa chytil aj Andrej Martin, čo je priaznivé znamenie. Dúfam, že budeme v Rumunsku hrať dobre.

Pred štyrmi rokmi ste ako osobný tréner priviedli Martina Kližana do stovky. Odvtedy čaká slovenský mužský tenis na ďalšieho hráča TOP 100. Niekoľko týždňov sa intenzívnejšie venujete aj Norbertovi Gombosovi, dnes už adeptovi na hráča stovky. Čo mu chýba, aby sa do nej dostal?

Keď sa človek sústredí na rebríček, na skutočnosť, že mu do stovky chýba už len pár priečok, uniká mu podstata. V prvom rade by sa mal vykašľať na rebríček a zlepšovať sa herne. Norberta zväzovala vidina stovky, hral na 14 turnajoch v sérii. Šiel z turnaja na turnaj a vždy chcel stovku prelomiť. Výhodnejšie by bolo viac myslieť na herné zlepšenie ako sa zaoberať rebríčkom. Teraz treba úsilie zamerať týmto smerom.

Radíte mu hrať menej turnajov?

Pravdepodobne. Tá séria bola raritná, 14 turnajov za sebou zvládne málokto.

Nezranil sa a vydržal to fyzicky. To o niečom svedčí?

To je pravda! Na konci série dosiahol víťazstvo na challengeri v Prahe, na ktorom hral veľmi ťažké trojsetové zápasy. Kondične ma prekvapil. To je zrkadlo veľmi dobrej spolupráce s trénerom Lacom Olaszom. Potom sa to však predsa len prejavilo, v Poprade mal na challengeri v zápasoch výpadky v koncentrácii.

Poldruha roka trénujete Kovalíka, ktorý je z mladšej generácie. Prvá účasť v daviscupovom družstve je znamením, že sa k slovu dostane už aj táto generácie hráčov?

Jojo sa zlepšuje a má na to, aby častejšie klopal na dvere reprezentácie. Teší ma, že si uhrá body na challengeroch, a že už v tejto sezóne nehral na turnajoch kategórie futures. To by bol krok späť. Vlani vyhral turnaj, tohto roku má na konte finále. Na challengeroch je veľmi vyrovnaná konkurencia, hrá sa veľa trojsetových zápasov s tesným rozhodnutím. Záleží na tom, kto je v daný deň na tom lepšie. Jojo pochopil, že rozhoduje každá maličkosť. Musí sa sústrediť na to, v čom sa treba zlepšiť. Zlepšil sa z mnohých stránok, ale ešte mu chýba lepší servis. Je to ako na tenkom ľade. Ak všetko neklapne, tak prehrá.

Ste trénerom v NTC, kam prichádzajú najlepší mladí hráči. Aký je potenciál slovenského mužského tenisu, keď prihliadate už aj na nastupujúcu generáciu?

Je dobré, že sa vždy ukáže niekto z mladších ročníkov. Napríklad teraz najmladší Klein a Néma, ktorí sa dobre adaptovali. Keď ich vidím po dlhšom čase, je zjavné, že napredujú. Dobré je, že už aj Blaško uhráva body na futuresoch. To, že sa obmenili tréneri pri hráčoch, sa celkom osvedčilo. Každý im má čo dať. Teraz je v NTC dobrý trénerský tím.

Pracovali ste individuálne viac ako tri roky s Kližanom. V NTC ste v trénerskom tíme. Je to veľký rozdiel?

Súčasná situácia je pre mňa výhodnejšia v tom, že menej cestujem. Ako osobný kouč som bol hráčovi vždy k dispozícii. Myslel som si, že budem menej cestovať. Vlani to tak aj bolo, ale tohto roku cestujem viac. Neprekáža mi to však. Pravda, nechcel by som ísť z turnaja na turnaj ako Marián Vajda, ktorý cestuje veľa.
Jedno je pozitívne. Na skutočnosť, že sa v NTC dobre trénuje, reagujú aj iní hráči. Napríklad Ukrajinec Marčenko alebo Bielorus Ingnatik, ktorí sa pripravujú v Bratislave, chodia ako sparingpartneri. Občas nám zavolajú aj z Čiech, že majú záujem si prísť k nám zatrénovať. Teraz sa stala taká kuriozita. Otec českého hráča Nejedlého nám zatelefonoval, že za to, že jeho syn mohol trénovať v NTC s našimi, nám ponúka voľnú kartu pre Blaška na turnaj futures v Brne. Paradoxom bolo, že Blaško jeho syna potom v prvom kole vyradil...

Zapojili ste sa do kampane Dajte deti na tenis. Viete porovnať záujem o tenis vo vašich mládežníckych časoch a dnes?

Problém vidím v kluboch. Dnes rodičia zaplatia poldruha hodiny tréningu a dieťa ide preč. To je krúžkový systém. V mojich žiackych časoch som v klube strávil celé dni. Ale takých klubov, ktoré majú dobré zázemie, je dnes málo. Myslím, že aj preto sa z tenisu vytráca mnoho talentovaných detí.

Uspokojuje vás práca trénera?

Uspokojuje. Je to aj kus pedagogickej roboty. Nikdy by som si nemyslel, že aj túto pedagogickú časť zvládnem. Snažím sa v nej získať skúsenosti aj od iných trénerov, skúsenejších. Je to niekedy tak ako u učiteľa, keď ho deti neposlúchajú v triede. Hráči v súčasnosti dlhšie dozrievajú. Kedysi bolo výnimočné, keď Becker vyhral ako sedemnásťročný Wimbledon. To, že 19-ročný Kyrgios je v stovke, je dnes mimoriadne. Voľakedy to bolo bežné. Veď aj ja som sa tam dostal ako osemnásťročný a hráči z môjho ročníka - Kafeľnikov, Enqvist, Corretja - už boli okolo desiatky. Na druhej strane sa vo veku okolo tridsiatky končilo a dnes sú v profitenise aj 35-roční. Pravda, obdivujem napríklad Radka Štěpánka, že to ešte popri zraneniach zvláda.

Máte ambíciu založiť si raz vlastnú akadémiu?

Nie. Sledujem tých, ktorí to robia a vidím, že je to veľmi náročné. Vytvoriť také podmienky, napríklad ako sú v NTC, na to treba veľa robiť aj komerčne. To by som nemal chuť.

Zuzana Wisterová