Filipov reštart

Filip Horanský prešiel zložitým tenisovým obdobím, v ktorom dokonca zvažoval ako pokračovať v kariére. Dvadsaťdvaročný piešťanský rodák to priznal v našom rozhovore počas minulotýždňového piešťanského turnaja futures, na ktorom vyhral štvorhru a bol vo finále dvojhry. Dnes prehral v 1. kole challengeru v Cortine so Španielom Rubenom Ramirezom Hidalgom 4:6, 4:6.

Pred sériou letných turnajovov ste boli v Paríži na Roland Garros v úlohe sparingpartnera Belindy Benčičovej. Táto epizóda sa už skončila?

Chcel som skúsiť niečo nové. Dostal som ponuku aj po Paríži s Belindou pokračovať, ale mal som povinnosti v škole a riešil som si aj osobné veci, takže som povedal nie.

Bolo to obdobie, keď ste sa ocitli s tenisom na akomsi rázcestí, ako pokračovať v profikariére?

Bolo to tak. Od začiatku roka som sa trápil, nehral som dobre, nemal som ani výsledky. Rozmýšľal som ako ďalej. Pochopiteľne, nechcem hrať na futuresoch do 26 rokov... Začal som však spoluprácu s trénerom Erikom Csarnakovicsom v Love4Tennis a to mi dodalo novú motiváciu.

Na jar ste skúšali štarty na challengeroch, ale výsledkovo to bolo nanič a vrátili ste sa na futuresy.

Videl som, že nemám výkonnosť na to, aby som hral vyrovnane na týchto turnajoch. Okrem toho som mal obhajovať body, tak som sa radšej vrátil na turnaje futures, aby som nahral viac zápasov, a keď získam dosť bodov, ľahšie sa mi pôjde na challengery.

Štúdium vás nezaťažuje?

Študujem právo dennou formou, ale s individuálnym plánom. Skončil som bakalárske štúdium a pokračujem ďalej. Baví ma to, právu sa venuje otec aj brat, je to rodinné povolanie. Na turnajoch, keď mám voľno, radšej študujem, ako sedím za počítačom.

Nedávno sa dostal do daviscupového tímu Jozef Kovalík, s ktorým ste prešli veľmi úspešnou juniorskou kariérou. Vy ste boli ako junior tretí na svete. On je však teraz o čosi ďalej. Čím to je?

Jojo lepšie zvládol prechod k mužom. On sa narodil v novembri 92, začal u mužov skôr, ja som ročník 93. Asi som urobil chybu, že som v poslednom juniorskom roku nehral dosť mužských turnajov, viac som sa zameriaval na juniorské a hral som všetky grandslamové turnaje. Mal som sa už v sedemnástich zamerať na mužské turnaje, veď juniorské grandslamy som hral od šestnástich. Jojo sa už pekne etabloval na challengeroch. Ja mu to prajem, aj ďalším slovenským hráčom. Bolo by dobré, keby nás tam bolo čo najviac a ťahali sa hore.

Do vlaňajšej jesene ste boli v NTC, ale spolupracovali ste aj s nemeckým trénerom Detlefom Irmlerom. Už ste s ním spoluprácu ukončili?

Je to tak, že keď som doma, trénujem u Erika v Love4Tennis. Ale pozná aj môjho nemeckého trénera, s ktorým naďalej spolupracujem. Lepšie je však pre mňa mať kvalitnú základňu v Bratislave. V Nemecku hrám ligu za Düsseldorf, tak keď som tam, tak mi servis zabezpečuje môj nemecký tréner.

Viacerí si všimli pozitívnu zmenu vo vašej hre, ťaháte sa bližšie k základnej čiare.

Áno, pracujeme na tom, budúcnosť má agresívny tenis. Keď som bol na Roland Garros, videl som tréningy popredných hráčov. To mi dalo nový impulz.

Máte s NTC nejaké väzby?

Vlani na jeseň som zmluvu nepredĺžil, ale mám takú dohodu, že do NTC môžem chodiť sparingovať.

Teraz ste mali dlhú 8-týždňovú turnajovú šnúru. Nebolo to priveľa?

Pomohlo mi, že som hral veľa zápasov. V máji som mesiac nehral turnaje, chcel som to dobehnúť. Ale po challengeri v Cortine si dám voľno.

Akú víziu máte v druhom polroku 2015?

Priebežne mám teraz najlepší ranking, ale zasa sú predo mnou obhajoby bodov. Potrebujem sa zlepšovať. Ak si udržím štandardnú výkonnosť, je v mojich silách dostať sa v januári na grandslamovú kvalifikáciu v Austrálii. Ale musím isť krok po kroku.

Nemali ste obavy, že ste vlak veľkého tenisu zmeškali?

Priznám sa, že som si to myslel. Keď som sledoval svojich rovesníkov – Veselý je TOP 50, Thiem hrá neskutočne, už bude čochvíľa v dvadsiatke. Pochopiteľne, v každom ročníku sú takí, čo rýchlo vyskočia. Bavil som sa o tom s Erikom aj s mojimi rodičmi. Upokojili ma, že som ešte mladý a mám dosť rokov kariéry pred sebou. Musím tomu veriť.

Zuzana Wisterová