NTC Košice blízko k realite

Generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor MOŠKA s radosťou privítal aktuálnu informáciu, že Košice získali titul Európske mesto športu 2016. Táto skutočnosť by mala pozitívne ovplyvniť niekoľkoročné úsilie zväzu realizovať výstavbu NTC Košice. Náš rozhovor s Igorom Moškom sme odštartovali práve touto témou.

Medzi výstavbou športových zariadení sa v súvislosti Košicami, ktoré získali titul Európske mesto športu 2016, spomína aj Národné tenisové centrum Košice. O projekte sa hovorí už desať rokov. Sú zväz a mesto Košice bližšie k realite?
Pred desaťročím sme otvorili tému, že po dobrých skúsenostiach v Bratislave by podobné centrum bolo potrebné vybudovať aj v Košiciach. Posledný rok ma napĺňa optimizmom. Hovoril som s primátorom Košíc Richardom Rašim. Mesto Košice a STZ uzavreli predbežnú dohodu o výstavbe NTC Košice. Vyjasnili sme si vzájomné povinnosti pri realizácii projektu. Spolu s mestom by sme chceli založiť akciovú spoločnosť a postaviť centrum s 8 vonkajšími tenisovými dvorcami, 4 krytými a pre športujúcu verejnosť aj badmintonové ihriská. Bol by to moderný športový stánok, ktorý by slúžil nielen pre talentovanú mládež a reprezentantov, ale aj pre obyvateľov Košíc.

V minulosti sa viedli debaty o mieste, dnes sú už kontúry budúceho NTC v Košiciach jasnejšie. Priblížte nám lokalitu budúceho centra.
Chceli by sme to postaviť v lokalite Terasa. Toto je najväčšia výzva pre mesto Košice, lebo treba získať pozemok patriaci teraz štátu. Hlavný prínos pre mesto som spomínal – na prvom mieste príprava talentovanej mládeže, športovanie verejnosti a po tretie je našim zámerom aj presunutie niektorých medzinárodných podujatí, ktoré sú teraz v Bratislave, na východ Slovenska. Išlo by o všetky daviscupové a fedcupové stretnutia na antuke. Košičania by takto mohli vidieť pravidelne stretnutia majstrovstiev sveta mužov alebo žien v tenise.

Máte predstavu o časovom horizonte výstavby?
Postavené by to mohlo byť v roku 2017. S realizáciou projektu by sa mohlo začať koncom tohto roka.

Odkiaľ by boli investície?
Chceli by sme 60 percent od štátu, po 20 percent by dali mesto Košice a STZ.

Znamená to, že zväz sa podujme zobrať si, podobne ako to bolo pri NTC v Bratislave, úver?
Je to tak. Je pravda, že pre STZ je to veľká záťaž, veď bratislavské NTC ešte budeme splácať päť rokov. Urobili sme si však finančné prepočty a myslím si, že ak bude pokračovať trend z posledných dvoch – troch rokov, tak túto výstavbu zvládneme. Nechceme dlhšie čakať. V meste Košice máme silného partnera. Zaviazali sme sa mestu Košice, že STZ bude nové centrum prevádzkovať tak, ako v Bratislave, bez nároku na štátne alebo mestské dotácie.

V Košiciach vyšlo z ambicióznych klubov v posledných rokoch niekoľko talentov, ale momentálne tam neexistuje ani Stredisko vrcholového tenisu. Bude zväz pripravený personálne obsadiť centrum?
Máme dva roky na to, aby sme kádre pripravili, aby centrum mohlo o tri roky fungovať. Do NTC v Bratislave prišiel z Košíc Ján Sabovčík. Ten v minulosti trénoval v Košiciach naše najväčšie talenty, ktoré sa presunuli do Bratislavy – Čepelovú, Schmiedlovú, Kužmovú. Teraz zbiera skúsenosti v NTC, čo je pre neho skvelá príležitosť. Dostal sa z národnej roviny do medzinárodnej, do veľkého tenisu. V ňom nám rastie káder, ktorý by mohol byť jedným z kmeňových trénerov budúceho NTC v Košiciach. A popri ňom sa budeme snažiť dosiahnuť také trénerské obsadenie, aby centrum mohlo kvalifikovane plniť svoju úlohu.

Národným tenisovým centrom v Bratislave prešlo v rokoch 2000 – 2015 dovedna 42 hráčov. Z nich 9 sa dokázalo dostať do svetovej stovky. Traja muži - Beck, Lacko a Kližan a šesť žien - Kurhajcová, Fislová, Gajdošová, Rybáriková, Čepelová, Karolína Schmiedlová. Zhruba pätina z celkového počtu. Je to dosť? Na koľko, v priemere, vyjde zväz výchova jedného hráča svetovej stovky?
V priemere je to tak, že sa nám do stovky dostane každý piaty hráč. Dievčatám to trvá tri – štyri roky, chlapcom dlhšie, štyri až šesť rokov. Ženy sú v stovke v devätnástich – dvadsiatich rokoch, muži neskôr, mávajú 22 – 23 rokov. Výdavky na jedného hráča ročne sú 40 – 50-tisíc eur. Efektivita, keď každý piaty splní cieľ dostať sa do stovky, je z medzinárodného pohľadu vysoká. Ale máme snahu efektivitu zlepšiť. Tenisové veľmoci vkladajú do výchovy talentov desaťnásobne viac. Nemôžeme sa porovnávať napríklad s krajinami, ktoré majú z grandslamového turnaja zisk 100 miliónov eur. Pre ilustráciu, náš zväzový rozpočet je 3,5 milióna eur ročne. Porovnávať sa však nemôžeme ani s ďalšími krajinami, v ktorých je tenis populárny, ako sú Nemecko, Taliansko, Španielsko. My sa môžeme porovnávať s okolitými krajinami – Poľskom, Maďarskom, Českom, Rakúskom, atď. Takže si myslím, že naša práca je efektívna a centrum pomáha držať slovenský tenis na vysokej medzinárodnej úrovni. Hráč NTC, ktorý sa dostane do stovky, vyjde za päť rokov zväz do 300-tisíc eur. Treba povedať, že ani investíciu do hráčov, ktorým sa do profesionálneho tenisu dostať nepodarí, nepovažujeme za stratenú. Vďaka vysokej úrovni tenisu, ktorú v NTC dosiahli, sa väčšina z nich zaradí medzi úspešných štipendistov na amerických univerzitách. Získavajú skvelé vzdelanie pre ďalší život. Vyrastú z nich – aj vďaka tenisu - kvalifikovaní odborníci. Takže pre našu spoločnosť je aj takáto investícia veľmi efektívna.

Je NTC u nás jediná cesta ako vychovať špičkového hráča?
Existujú medzinárodné akadémie i domáce akadémie. Za posledných desať rokov sa nepodarilo žiadnej domácej akadémii vychovať hráča do stovky. Objektívne treba povedať, že je to veľmi ťažké, keďže najšikovnejších berieme do NTC. Otázka je, kto si dnes môže dovoliť platiť v akadémii 700 až 1000 eur mesačne? V tom nie sú zahrnuté ešte náklady na cestovanie na turnaje. Preto si veľa sľubujeme od budúceho košického centra. Aktuálne sa môžeme starať v Bratislave o tucet talentov. Ale keď bude NTC v Košiciach, počet hráčov v starostlivosti zväzu sa zdvojnásobí. Ak vezmeme do úvahy, že každé tri – štyri roky v priemere vychováme hráča alebo hráčku do stovky, potom by to mohlo byť každé dva roky. To by bolo skvelé! Pravda, je to veľmi ťažké. Presvedčil som sa o tom nedávno na turnaji v Paríži. Konkurencia je obrovská, všade sa už kvalitne trénuje, navyše nás čaká invázia talentov z Ázie, kde je tenis veľmi populárny.

STZ patrí medzi kľúčové zväzy bojujúce za spravodlivý kľúč delenia štátnych prostriedkov v športe. Čo to bude znamenať pre tenis, ak bude vo svojom úsilí úspešný?
Už súčasné financovanie športu ide podľa určitých pravidiel, na príprave ktorých náš zväz úzko spolupracoval. Veľká väčšina prostriedkov sa rozdeľuje podľa vzorca, v ktorom sú zohľadnené merateľné parametre. Rozdeľovanie peňazí podľa tohto vzorca posunulo tenis na tretie miesto. V posledných piatich rokoch sme sa postupne na túto pozíciu dostali z ôsmeho miesta. Je to objektívne, tenis je na Slovensku šport číslo tri. Teraz sa pripravuje zákon o športe, čo je významná výzva pre celé športové hnutie, nielen pre tenis. Cieľom zákona je, aby pre všetky zväzy platili rovnaké pravidlá o transparentnosti, štruktúrach, aby sa neopakovali problémy, aké verejnosť nedávno spoznala o lyžiarskom či basketbalovom zväze. Hlavné očakávania sú, že zákon otvorí možnosti lepšieho financovania športu. Dvadsať rokov je šport financovaný z rovnakého objemu peňazí ako v roku 1993. Jedna miliarda korún je dnes tridsať miliónov eur a to sa nezmenilo 20 rokov. Financovanie všetkých rezortov stúplo dvojnásobne, trojnásobne a niekde aj päťnásobne. Všetci čakáme, že zákon športu pomôže tým, že budú jasné pravidlá, a že do športu príde viac peňazí. Konečne budú mať športové zväzy viac financií na podporovanie mládeže. Zmena musí prísť aj na úrovni miest a obcí, ktoré by mali výraznejšie podporovať športovanie detí a mládeže v kluboch.
Myslím si, že v najbližších rokoch v slovenskom športe zažijeme dôsledky toho, že sa pätnásť rokov málo investovalo do mládeže. Generácia úspešných slovenských športovcov postupne odchádza a nová neprichádza. Slovenský šport čaká ťažké obdobie. Ale zákon o športe by to mohol zvrtnúť. Keď sa teraz začne lepšie pracovať s mládežou, o sedem až desať rokov by mohol byť slovenský šport v oveľa lepšej kondícii a dosahovať lepšie medzinárodné výsledky.

Tenis je atraktívny šport. Napriek tomu nemá, podobne ako viac iných športov, dostatočne širokú základňu. Deti a mladí ľudia nešportujú tak ako v minulosti. Majú veľa iných záujmov. Projekt STZ Dajte deti na tenis, ktorý oslovuje primárne ich rodičov, má deti pritiahnuť na kurty. Viete ho už po pol roku čiastočne vyhodnotiť?
Spustili sme ho začiatkom roku, na vyhodnotenie je ešte priskoro. Je to jedna z tých aktivít, ktoré robíme, aby sme predstavili rodičom, že rekreačný tenis nie je pre ich dieťa finančne náročný šport. Chceme ich presvedčiť, že tenis je prostriedkom na pravidelné športovanie ich detí. Väčšinou ho vnímajú cez profesionálov a extrémne talentovaných jednotlivcov. Tých to naozaj veľa stojí. Ale aby deti pravidelne hrali tenis, na to veľa peňazí nepotrebujú. Kampaň na projekt sme uviedli prostredníctvom našich najlepších hráčov pozývajúcich rodičov, aby dali deti na tenis. Keď si ľudia otvoria stránku www.dajtedetinatenis.sk vidia, že mesačná prípravka pre dieťa do 10 rokov stojí od 10 do 70 eur. Nie sú to veľké sumy. Do projektu sa so svojimi tenisovými školičkami zapojilo 53 klubov z celého Slovenska. Chceli by sme, aby sa z 200 našich klubov do projektu zapojila polovica. Aby stovka klubov robila tenisové prípravky za optimálne sumy. Ceny tenisových škôl zverejňujeme. To napomáha konkurencii, aby ceny klesali. Rodičov presviedčame, aby sa deti pripravovali na začiatku v kolektíve. Individuálna príprava je drahá a na začiatku nie je potrebná. Ak bude projekt úspešný, o dva – tri roky sa výsledky ukážu podľa stúpajúceho počtu registrovaných detí do 10 rokov.

Obe vrcholné reprezentácie, daviscupová aj fedcupová, prešli alebo prechádzajú generačnou výmenou. Vybojovať si miesto medzi elitou sa možno podarí skôr mužom, hoci žien máme vo svetovej stovke viac. Ako vidíte obe reprezentácie v horizonte najbližších dvoch rokov?
Obe reprezentácie majú obdobie vzostupu. Aj keď to ženy v posledných dvoch rokoch nepotvrdili. Objektívne si myslím, že vo Fed Cupe patríme do prvej svetovej osmičky, ale vlastnými chybami – tým, že sme nehrali v najsilnejšom zložení - sme sa o postup do elitnej skupiny pripravili. Budúcnosť oboch tímov vidím vo svetovej skupine a verím, že do dvoch rokov sa to podarí. Projekt NTC Košice ešte nebude mať na to bezprostredný vplyv, ale bude novým impulzom pre rozvoj tenisu. Tým, že sa otvoria možnosti hrať stretnutia aj v Košiciach, vytvorí sa nové zázemie fanúšikov. Tenis získa nových ľudí, ktorí si v tejto lokalite k nemu nájdu vzťah. Verím, že v tomto roku budeme hrať v Davis Cupe v baráži o svetovú skupinu. Čo sa týka žien, ak postavíme najsilnejší tím, môžeme už najbližšie súperiť s Austráliou o postup do play off. Treba však dať dokopy všetky detaily, ktoré malá krajina pre úspech v akomkoľvek športe potrebuje. Keď chce byť úspešný futbal či hokej, musia byť k dispozícii všetci hráči a musia mať dobrú formu, aby sa mohli vyrovnať najlepším. To platí aj v tenise.

Čo vás v slovenskom tenise v tomto období teší a čo vás ťaží?
Zo športového hľadiska mám čerstvé dojmy z Roland Garros, kde som videl ako vyzerá aktuálny svetový tenis. A v tejto súvislosti ma teší, že sme mohli mať na grandslamovom turnaji mladú slovenskú hráčku veľmi ďaleko. Karolína Schmiedlová mala herne minimálne na tri hráčky, ktoré sa do štvrťfinále dostali. Nepodarilo sa jej to. Aj keď nešťastne vypadla v prvom kole, mňa teší, že táto 20-ročná tenistka na to výkonnostne má. A verím, že v najbližších piatich rokoch to bude potvrdzovať a iste sa pridá k úspešnej Dominike Cibulkovej. Mal som dobrý pocit aj z juniorov, aj keď nedosiahli prenikavý výsledok. Ten príde, keď budeme s talentami ďalej dobre pracovať.
Momentálne ma ťažia dve veci: to, že sa nám už druhý rok nedarí dotiahnuť tretieho muža ku Kližanovi a Lackovi do TOP 100, a že sa nám na klubovej úrovni stále nedarí mať viac takých klubov ako sú EMPIRE Trnava, bratislavské kluby Slávia Agrofert a Slovan. Za nimi je veľká medzera. Voľakedy sme popredných klubov mali päť – šesť. Boli Piešťany, Košice... Keď sa niekedy porovnávame s Čechmi, tak v tomto je markantný rozdiel. V Čechách je možno aj 20 klubov na špičkovej úrovni. U nás asi štvrtina z tohto počtu. Na to, aby slovenský tenis začal lepšie fungovať, musí sa k nim pridať ďalších päť - šesť dobrých klubov. Potom nebudem mať o slovenský tenis obavy. Dúfam, že v Košiciach tenis opäť naštartuje výstavba NTC. Potrebujeme pomerne rýchlo, aby sa nám do špičky vrátili tradičné bašty - Piešťany, Zvolen, Žilina, Prievidza, Prešov, atď. Slovenský tenisový zväz bude v najbližších rokoch výrazne odmeňovať kluby, ktoré začnú pracovať s mládežou. Chceme takéto kluby finančne motivovať. Keď budeme mať do troch rokov aspoň desať klubov, ktoré budú kvalitne pracovať s mládežou, postavia kompletnú mládežnícku pyramídu od detí do 10 rokov, cez družstvá mladších a starších žiakov, dorast, až po extraligový tím, bude slovenský tenis úspešný.
Zuzana Wisterová